top of page

Slovník vysvetlení, ktoré používajú násilníci (Časť 2.)


Používanie slovka „len“

Keď muži hovoria o svojom násilnom správaní, často používajú na minimalizáciu a bagatelizáciu násilia a jeho dôsledkov výraz spravodlivý . No najúčinnejšie a určite najfrekventovanejšie je v tejto súvislosti slovko len. Ilustrujú to aj nasledujúce príklady.

Je to skôr nadávka... ako keď ju nazveš „hlúpou mrchou“ alebo „psychopatkou“, proste také veci...  len som dával najavo svoju frustráciu – búchal som do steny.

Aby som bol spravodlivý, nemyslím si, že som bol niekedy násilný voči nej. Pri hádkach... snažil som sa dostať z miestnosti a ona mi stála v ceste a... jednoducho som takmer prešiel cez ňu a nedovolil som jej, aby sa mi postavila do cesty, v podstate som ju vytlačil. Nerobil som to rukami ani ničím iným... len som ju vytlačil, ak viete, čo tým myslím. 

Niektorí muži používajú slovo len, aby seba a svoje násilné správanie odlíšili od iných mužov, ktorí páchajú skutočné násilie v intímnom vzťahu.

No, vyhrotené hádky, nadával  som jej, v podstate som sa k nej len hrozne správal. Teda bol som – no, ako hovorím, agresívny, nadával som jej, ponižoval som ju, aby sa cítila zle, a to je v podstate všetko. 

Toto uplatňovanie moci, o ktoré v podstate ide, vystihuje poňatie nátlakovej alebo donucovacej kontroly (podľa Stark 2007): znevažovanie žien – znižovanie ich sebahodnotenia, aby sa cítili menejcenné, bezmocné. 


Nepamätám si

Niektorí muži tvrdia, že si nepamätajú násilie, ktorého sa dopustili. Hovoria, že si nevedia spomenúť, prečo sa útoky a násilie začali alebo čo viedlo k ich násilnému a útočnému správaniu: 

Naozaj si z toho veľa nepamätám... Ani si nepamätám, o čom sme sa hádali.

Ak muži užívajú drogy alebo pijú alkohol, môže to tak naozaj byť. V mnohých prípadoch sa však ukazuje, že muži vytesňujú z pamäti detaily toho, čo urobili a čo násilím spôsobili. 


Postavila sa mi do cesty

Násilníci minimalizujú násilie, ktorého sa dopúšťajú, aj tým, že obviňujú ľudí alebo predmety z toho, že sa im postavili do cesty, čím sa pokúšajú ostatných presvedčiť, že za akúkoľvek ujmu nie sú vôbec alebo len čiastočne zodpovední. Muža, ktorého výpoveď uvádzame, nezastavila ani  skutočnosť, že jeho partnerka mala v momente, keď ju napadol, časť tela vo dverách.

Pohádali sme sa a hádka sa dosť vyhrotila. Chcela odísť, ja som  to chcel  vyriešiť. Pokúsila sa vyjsť z kuchynských dverí a ja som ju chytil – len aby som ju vtiahol späť, a potom jej kuchynské dvere privreli ruku. A kvôli tomu, čo som urobil, mala modrinu. Nezabuchol som ich, ale kvôli tomu, čo som urobil,  jej privreli ruku. 

V tomto prípade sa mu jeho partnerka nestavala do cesty, v skutočnosti sa snažila ujsť. Práve jeho odhodlanie kontrolovať interakciu a mať posledné slovo, malo za následok, že jej fyzicky ublížil. Chytanie a vytláčanie či sácanie sú tiež slová, ktoré sa v rozprávaniach násilných mužov vyskytujú často.

Sú tam dva incidenty, jeden s mobilným telefónom a potom, že ju buchli dvere. Teda ona ma sledovala, zabuchol som za sebou dvere. Bola v nich a stále chcela vojsť, tak som sa jednoducho snažil zavrieť dvere aj s ňou. 

V predchádzajúcom opise situácie vidíme kombináciu viacerých techník minimalizácie: páchateľ prezentuje násilie tak, že sa obmedzilo na dva samostatné incidenty a že on len zavrel dvere so ženou v nich.


Viac v Slovník vysvetlení, ktoré používajú násilníci, Časť 1. 3.

 

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778  alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com

Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.


VYKROČTE DO BEZPEČIA


Použitá literatúra

V texte sú použité výpovede mužov z výskumu páchateľov domáceho násilia v Spojenom kráľovstve, ktorý sa zaoberá prínosom programov pre páchateľov domáceho násilia ku koordinovanej reakcii komunity: 

Kelly, L., Westmorland, N. 2015. Domestic violence perpetrator programmes: steps towards change. Project Mirabel Final Report. London and Durham: London Metropolitan University and Durham University.

Stark, E. 2007. Coercive control: The entrapment of women in personal life. Oxford, UK: Oxford University Press. Series: Interpersonal Violence. 

Comments

Couldn’t Load Comments
It looks like there was a technical problem. Try reconnecting or refreshing the page.
  • Instagram
  • Facebook
  • YouTube
bottom of page