Nikdy som ju neudrel
Násilníci sa často dištancujú od kategórií násilie v intímnych vzťahoch a páchateľ tvrdením, že k priamemu fyzickému násiliu došlo len v minimálnej miere. Nezriedka s tým ruka v ruke ide aj porovnávanie sa s iným, násilníckejším mužom. V nasledujúcej výpovedi páchateľ porovnáva svoje správanie s oveľa horším násilím, ktorému bol vystavený ako dieťa, pričom status obete má byť zdrojom autority na určovanie toho, čo je skutočné násilie voči partnerke.
Moja skúsenosť s domácim násilím je dlhšia ako tvoja ruka, ale všetko je to medzi mnou a mojím nevlastným otcom. V podstate ma mlátil do krvi, dosiahol som vek, keď som to už nevydržal… áno, jediné problémy, ktoré som kedy mal, som mal so svojím nevlastným otcom. Mám len jedno odsúdenie za trestný čin, a to kvôli nevlastnému otcovi. Takže viem, čo je domáce násilie, samozrejme, pre mňa je domáce násilie, keď ma zmláti 93-kilový bývalý vyhadzovač, nie to, keď na seba kričíme, hulákame a vyvádzame.
Pre iného muža bol porovnávacím etalónom bývalý partnerkin manžel, ktorý sa voči nej tiež správal násilnícky. Toto násilie sa stalo súčasťou jeho vysvetľovania, pretože podľa neho bola práve pre túto skúsenosť z minulosti jeho partnerka taká vystrašená, keď ju potiahol a schmatol za ruku, aby jej zabránil odísť.
... keď som takýto, je vystrašená... dosť často hovorila, že niektorým ľuďom by to, ako som sa správal, nemuselo pripadať také zlé, ale kvôli násiliu, ktoré zažila s bývalým manželom, svojím prvým manželom, je to pre ňu akoby stokrát horšie... A, neviem, myslím, že niekedy to hrala.
Partnerka tohto muža zažívala každodenné násilie, ale on to minimalizoval tým, že na vine je omnoho závažnejšie násilie zo strany iného muža.
Odvolávanie sa na my
Násilníci sa snažia rozptýliť a zmenšiť vlastnú zodpovednosť za násilné správanie tým, že namiesto ja hovoria my a viac sa zameriavajú na správanie partnerky ako na svoje vlastné konanie. Hearn o tom hovorí ako o odvolávaní sa na reciprocitu.
V rozprávaní nasledujúceho muža je zrejmé, ako používa my, keď hovorí o násilí, pričom ostatné formy násilia sú podľa neho vlastne sebaobranou.
Sklo bola najväčšia vec, ktorú som kedy urobil... navzájom sme sa vytláčali z cesty a sácali, nikdy som ju neudrel, nikdy... väčšinou to bolo obmedzovanie pre moju bezpečnosť, chytenie za ruku a obmedzovanie... Incident so sklom bol určite najbrutálnejší a najzúrivejší, aký som kedy zažil. Vnútri som sa jednoducho cítil... nikdy predtým som sa tak necítil... ale čo sa týka skutočného násilia, bolo to obmedzovanie, vždy to bolo obmedzovanie.
Jeho výpoveď prezrádza veľmi málo o incidente so sklom a je do očí bijúce, ako trvá na tom, že partnerku nikdy neudrel, hoci v predchádzajúcej vete hovorí o tom, že ju vytláčal a sácal.
Keď ďalší muž hovoril o svojom správaní, povedal, že keď obmedzil svoju partnerku, bolo to jediné fyzické násilie, ktoré sme mali.
Ak som pokračoval a pokračoval, ona vtedy reagovala, pravdepodobne sa otočila a niečo po mne hodila alebo ma udrela. Vtedy som ju, samozrejme, zadržal a povedal jej, aby sa upokojila. A to bolo naozaj jediné fyzické násilie, ktoré sme v našom vzťahu mali.
Použitie slova samozrejme tu slúži na legitimizovanie násilia, má naznačiť, že použitie obmedzovacích prostriedkov bolo úplne primerané a že sa v takomto kontexte sa dalo očakávať.
Zastrašujúci pohľad
Mnohí násilnícki muži sa v reakcii na otázku, či sa podľa ich názoru partnerka cítila v bezpečí, priznávajú, že ich partnerky sa veľmi báli. Toto priznanie je v priamom rozpore s ich výpoveďami o jednorazovom alebo skôr výnimočnom výskyte incidentov. Niektorí muži si uvedomujú svoju vlastnú motiváciu – snahu partnerku kontrolovať, manipulovať a ovládať, ako aj škody, ktoré spôsobujú, majú však problém akceptovať, že by z nich partnerka mohla mať strach; iní muži to zasa určite vedia.
V nasledujúcej výpovedi, keď muž uvádzal príklady použitia násilie voči partnerke, priznal, že vedel o pravdepodobných dôsledkoch svojho správania.
Muž: Nie, jediné násilie, ktoré som použil, bolo slovné.
Otázka: Hovorili sme dosť veľa o niektorých verbálnych útokoch. Povedali by ste, že ste boli agresívny?
Muž: Ach áno, tvár sa mi celá skrivila a pôsobila hrozivo. Pravdepodobne sa bála.
Hrozbu pohľadom či výrazom priznal aj ďalší muž.
... ako som povedal, nikdy, okrem toho jedného prípadu, som sa k nej nesprával násilnícky. Možno som na ňu zavrčal alebo ju zastrašoval tvárou, rečou tela, pohľadom a tak, ale konkrétne prípady, nie, tie nemôžem uviesť. Ale viem, že som to robil dosť často, keď hrozba násilím alebo zlovestná hrozba, že sa môže stať niečo zlé, bola účinnejšia ako samotné násilie.
Iný muž využíval hrozbu fyzickým násilím ako spôsob zastrašovania partnerky.
Áno, hovorila také veci, že sa ma bojí, keď som akože nahnevaný a podobne, a ja som jej povedal: No to nie je to isté, ako keby som ťa udrel, a ona povedala Áno, ale bojím sa, že to urobíš. Áno, ale ja to neurobím. (A po tejto výpovedi sa zasmial).
Kontrola
Keď muži hovoria o svojej potrebe uplatňovať moc a kontrolu, môže to vyzerať tak ako v tomto prípade.
V kontrole správania je toľko vecí, myslím tým fyzickú kontrolu, psychickú kontrolu... Chcel som, aby veci boli a vyhovovali mi.
Keď som sa s vami prvýkrát rozprával... povedal by som, že som ju len sotil, ale... naučil som sa, že sácanie je stále násilie... nie som to len ja, veľa iných si hovorí: No, ja som ju len sotil, aby som sa dostal von z dverí. Ale na kurze (pre páchateľov násilia) som sa naučil, že sácanie je rovnako zlé ako úder, facka alebo akékoľvek iné prejavy násilia.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
V texte sú použité výpovede mužov z výskumu páchateľov domáceho násilia v Spojenom kráľovstve, ktorý sa zaoberá prínosom programov pre páchateľov domáceho násilia ku koordinovanej reakcii komunity:
Kelly, L., Westmorland, N. 2015. Domestic violence perpetrator programmes: steps towards change. Project Mirabel Final Report. London and Durham: London Metropolitan University and Durham University.
Hearn, J. 1998. The violences of men: How men talk about and how agencies respond to men’s violence to women. Thousand Oaks, CA: SAGE Publications.
Comments