top of page

Slovník vysvetlení, ktoré používajú násilníci (Časť 1.)


Keď násilníci hovoria o svojom správaní, vytvárajú si osobný slovník vysvetlení. Používajú výrazy ako jednorazový incident alebo epizóda, hádka, roztržka, prípadne udalosť. Tieto označenia vždy odkazujú na konkrétnu situáciu, ktorá sa dostala do pozornosti polície a/alebo urýchlila rozchod s partnerkou. Odvolávajú sa na údery alebo bitie ako na skutočné násilie a to im slúži na odlíšenie seba od násilných mužov. Jedným z najčastejších spôsobov, ako muži minimalizujú svoje násilné správanie, je opakované používanie slovka len. Zároveň sa vo vzťahu k svojmu správaniu nezmieňujú o tých situáciách, ktoré považujú za skutočné násilie

Keď sú násilníci požiadaní, aby uviedli typické príklady svojho správania, tvrdia, že si nepamätajú, a/alebo obviňujú ženy, deti či predmety, že sa im postavili do cesty. Ďalšou stratégiou je porovnávanie: ich správanie vraj nie je alebo nebolo také zlé ako správanie iných. Tiež používajú zámeno my namiesto ja.  Príklady uvedieme ďalej.

Na vyvolávanie strachu u žien a detí tiež používajú hrozivý pohľad, úder do steny alebo rozbitie dverí, pretláčanie/sácanie, keď, ako hovoria, im stáli v ceste. Napriek tomu, že mnohí muži sú si vedomí svojho správania a jeho dôsledkov, rozhodli sa preň s vedomím, že sa o to nikto nebude zaujímať, pretože pozornosť vyvolá len incident.


Rámcovanie násilia ako incidentu zo strany násilných mužov

Násilníci sa odvolávajú na incident, aby naznačili, že išlo o jednorazovú udalosť, ktorá sa vymkla z rúk, teda nebola súčasťou vzorca správania, pričom nezabúdajú používať indície, ktoré kladú dôraz na my.

Myslím si, že to bolo skôr verbálne. Raz došlo k incidentu s nožom. 

Pred tým incidentom v lete došlo k vzájomnému nadávaniu, ale nikdy nedošlo k tomu, že by sme do seba kopali, k tomu nikdy nedošlo.

Ďalší muž hovoril o štyroch incidentoch, pričom išlo o extrémne násilie, spomenul ich len tak mimochodom, akoby neboli významné (napr. zlomené rebro).

... celkovo si myslím, že išlo o štyri incidenty. Prvý, no povedal by som, že vlastne skôr z jej strany, keď nesúhlasila – no, ako som povedal, hádali sme sa a kričali a pravdepodobne mi dala facku a udrela ma, urobila niekoľko vecí. Nereagoval som na to. … Ale myslím si, že pravdepodobne došlo k štyrom incidentom. Prvý bol, keď som ju strčil do dverí, druhý, keď som ju zhodil na zem: raz to bolo niečo, čo súviselo s mojou dcérou, tá konkrétna hádka. A tretia, dosť fyzická, kde som sa s ňou naozaj fyzicky pohádal, ťahal som ju po izbe, udrel som ju do chrbta a zlomil jej rebro. To bolo veľmi nešťastné. Nebolo to úmyselné, ale urobil som to. A potom štvrtý prípad, veľmi podobný tomu tretiemu, aby som bol úprimný, fyzická bitka, skončila sa slzami a aby som bol úprimný, musím povedať, že to z mojej strany veľmi ľutujem, pretože si myslím, že to nie je správne a stále sa na to pozerám s veľkou ľútosťou a pravdepodobne to je jedna z vecí, ktorú vo svojom živote najviac ľutujem, aby som bol úprimný. 

Keď tento muž hovorí o násilí, ktorého sa dopustil, prezentuje sériu násilných útokov so stupňujúcou sa závažnosťou ako nesúvisiace incidenty: v jeho výpovedi išlo o bitky, ktoré boli nešťastné, v ktorých sa zhodenie na zem a úder do chrbta prezentujú ako neúmyselné. Takto sa dištancuje od svojich činov aj ich následkov.

Rozprávanie o násilí ako o incidentoch, poskytuje páchateľom priestor, v ktorom sa môžu vyhnúť zodpovednosti za to, ako vnímajú svoje partnerky a ako sa k nim správajú. Podľa nich neexistuje žiadny opakujúci sa vzorec násilia a vo vzťahu k žene nezneužívajú moc ani kontrolu. Dochádza tak len k príležitostnému fyzickému zraneniu, ktoré nikdy nebolo zámerné a vždy vyvoláva ľútosť

Násilníci sa snažia zadefinovať svoje násilné správanie a hovoria o ňom s cieľom určiť diskurz, čo im umožňuje klásť otázku, či je hnev naozaj domácim násilím, či je to taký veľký problém a pod.

Viem, že som na ňu v minulosti kričal, viem, že som sa na ňu rozčúlil, viem, že som s ňou stratil trpezlivosť... ale vždy, keď si na to spomeniem, poviem si: Je to taký veľký problém, naozaj je to domáce násilie?


Viac pozri Slovník vysvetlení, ktoré používajú násilníci, Časť 2. a 3.

 

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778  alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com

Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.


VYKROČTE DO BEZPEČIA


V texte sú použité výpovede mužov z výskumu páchateľov domáceho násilia v Spojenom kráľovstve, ktorý sa zaoberá prínosom programov pre páchateľov domáceho násilia ku koordinovanej reakcii komunity: 

Kelly, L., Westmorland, N. 2015. Domestic violence perpetrator programmes: steps towards change. Project Mirabel Final Report. London and Durham: London Metropolitan University and Durham University.

Comments

Couldn’t Load Comments
It looks like there was a technical problem. Try reconnecting or refreshing the page.
  • Instagram
  • Facebook
  • YouTube
bottom of page