Ako sa ženy pripravujú na odchod z násilného vzťahu a aké rozdielne alebo podobné môžu byť rôzne fázy prípravy na odchod u rôznych žien.
Ženy, ktoré zažili násilie, nie sú pasívne a bezmocné obete. Sú aktívne a strategicky plánujú bezpečnosť svoju a svojich detí, a to aj pri odchode od násilníkov. Väčšina žien násilné vzťahy ukončí a aktívne sa zapája do hľadania pomoci a ochranných stratégií, aby udržali seba a deti v bezpečí.
Odchod od násilného partnera nie je jedna izolovaná udalosť, ale komplexný a nelineárny proces, ktorý prebieha v niekoľkých fázach. Väčšina žien odchádza viackrát, kým definitívne opustí násilný a zneužívajúci vzťah. Odchody, teda úniky, pokusy o únik a návraty k násilníkovi sú súčasťou procesu odchádzania, považujú sa za bežné a má s nimi skúsenosť väčšina žien v násilných vzťahoch. Tieto opakované odchody niektorým ženám pomáhajú v procese emocionálneho odpútavania. Okrem toho môžu ešte pred definitívnym ukončením vzťahu, resp. odchodom posilniť ich presvedčenie, že sú schopné odísť alebo sa postarať o svoje bezpečie.
Ukázalo sa, že na rozdiel od vnucovania jednej ideálnej cesty poskytnutie viacerých reálnych možností prípravy na odchod, resp. možností skutočného odchodu podporuje sebaúčinnosť, t. j. vnímanú osobnú účinnosť žien, schopnosť mať kontrolu nad vlastným fungovaním a nad udalosťami, ktoré ovplyvňujú naše životy.
Odchod zo vzťahu, v ktorom dochádza k násiliu, je zložitý proces zahŕňajúci kognitívne a behaviorálne procesy, ako aj viaceré fázy, ktoré sa navzájom prelínajú a pozostávajú z mnohých rozhodnutí a krokov, pričom pohyb žien v týchto fázach môže vyzerať ako dva kroky dopredu, jeden krok vzad.
Príprava na odchod je dôležitou súčasťou širšieho procesu oslobodzovania sa od násilia a samostatným zložitým procesom v tomto procese. Samotná príprava sa skladá z dvoch častí: psychickej a aktívnej. Inak povedané, ženy robia v tejto fáze tak kognitívne, ako aj behaviorálne rozhodnutia.
Pri skúmaní oboch fáz prípravy – psychickej a aktívnej – boli identifikované dve odlišné skupiny žien:
ženy, u ktorých mentálne plánovanie viedlo k aktívnemu plánovaniu;
ženy, ktoré prešli priamo od mentálneho plánovania k odchodu, pričom na aktívne plánovanie nemali veľa času ani necítili takúto potrebu.
Tieto dve skupiny sa líšia viacerými individuálnymi a vzťahovými faktormi aj faktormi súvisiacimi s deťmi, ktoré môžu mať uľahčujúci alebo brzdiaci vplyv na ich schopnosť alebo rozhodnutie pripraviť sa na odchod. Môže ísť o faktory individuálne (napr. pripravenosť odísť), medziľudské (napr. väzba na násilného partnera) a sociokultúrne (napr. kultúrne presvedčenia o partnerskom násilí a tlak na zotrvanie vo vzťahu z prostredia rodiny). Brzdiacim faktorom môže byť aj nedostatočná alebo neexistujúca sociálna podpora.
Americká štúdia zverejnená v roku 2017 zistila, že matky so staršími deťmi sa viac zapájali do aktívnej prípravy ako matky s mladšími deťmi. Možné vysvetlenie tohto rozdielu si môžete prečítať TU. Táto štúdia vymedzila dve cesty, po ktorých sa uberajú ženy pri príprave na odchod zo vzťahu, v ktorom zažívali násilie a zneužívanie – 1) len psychická príprava, 2) psychická a aktívna príprava.
Pri plánovaní odchodu sa kladie dôraz na bezpečie počas plánovania ukončenia násilného vzťahu, resp. odchodu od partnera. Nie všetky ženy však využívajú aktívne stratégie prípravy, teda také, ktoré sú založené na konaní.
Štúdie pracujúce s modelom fáz zmeny, ktorý obsahuje samostatnú fázu prípravy, uvádzajú, že mnohé ženy preskočili fázu prípravy a od uvažovania o odchode prešli priamo ku konaniu, teda odišli bez toho, aby sa aktívne pripravili. Hoci sa nezdalo, že by využívali stratégie aktívnej prípravy, ukázalo sa, že ženy môžu na odchod od partnera využívať iné stratégie, stratégie viac založené na emóciách. Ženy, ktoré vynechali aktívnu prípravu, hovorili, že premýšľali o odchode, ale nikdy ho fyzicky neplánovali, často sa rýchlo a spontánne rozhodli odísť. Ukázalo sa, že to je reakcia na vonkajšie okolnosti v ich živote, napríklad, keď sa násilie zo strany partnera stalo život ohrozujúcim.
Plánovanie bezpečia je veľmi dôležitou súčasťou intervencií zo strany ženských organizácií, ktoré pomáhajú ženám zažívajúcim násilie, a aktívna príprava je neodmysliteľnou súčasťou tohto procesu. V prípade aktívnej prípravy môže ísť o kroky ako vykázanie násilného partnera zo spoločnej domácnosti, podanie žiadosti o zákaz priblíženia a pod., ktoré môžu ženám značne uľahčiť ukončenie násilného vzťahu.
Ak sprevádzate ženy zažívajúce násilie, musíte zohľadňovať a akceptovať rôzne spôsoby, akými sa ženy pripravujú na odchod zo zneužívajúcich vzťahov, aby ste sa vyhli univerzálnemu prístupu. Bezpečná príprava na ukončenie násilného vzťahu je nesmierne dôležitá, no stáva sa, že ženy, ktoré ukončujú takýto vzťah, aktívne stratégie prípravy vynechávajú. Tiež si treba uvedomiť, že ženy, ktoré sa v určitom čase venujú výlučne psychickému plánovaniu, by sme mali vnímať ako tie, ktoré sa pripravujú na odchod, aj keď sa nevenujú aktívnemu plánovaniu.
Pre lepšie pochopenie sa treba bližšie oboznámiť s psychickou aj aktívnou fázou prípravy.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
Bermea, A. M., Khaw, L., Hardesty, J. L., Rosenbloom, L., Salerno, C. 2020. Mental and Active Preparation: Examining Variations in Women’s Processes of Preparing to Leave Abusive Relationships. Journal of Interpersonal Violence, 35(3–4): 988–1011.
Burke, J. G., Denison, J. A., Gielen, A. C., McDonnell, K. A., O’Campo, P. 2004. Ending intimate partner violence: An application of the transtheoretical model. American Journal of Health Behavior, 28, 122–133.
Goodman, L. A., Thomas, K., Cattaneo, L. B., Heimel, D., Woulfe, J., Chong, S. K. 2016. Survivor-defined practice in domestic violence work: Measure development and preliminary evidence of link to empowerment. Journal of Interpersonal Violence, 31, 163–185.
Chang, J. C., Dado, D., Ashton, S., Hawker, L., Cluss, P. A., Buranosky, R., Scholle, S. H. 2006. Understanding behavior change for women experiencing intimate partner violence: Mapping the ups and downs using the stages of change. Patient Education and Counseling, 62, 330–339.
Khaw, L., Hardesty, J. L. 2015. Perceptions of boundary ambiguity in the process of leaving an abusive partner. Family Process, 54, 327–343.
Riddell, T., Ford-Gilboe, M., Leipert, B. 2009. Strategies used by rural women to stop, avoid, or escape from intimate partner violence. Health Care for Women International, 30, 134–159.
Tarzia, L., Murray, E. Humphreys, C., Glass, N., Taft, A., Valpied, J., Hegarty, K. 2016. I-DECIDE: An online intervention drawing on the psychosocial readiness model for women experiencing domestic violence. Women’s Health Issues, 26, 208–216.
Comments