Pri plánovaní ukončenia násilného vzťahu sa ženy spočiatku venujú psychickej príprave.
Väčšina žien sa v dôsledku emocionálnej práce počas psychickej prípravy citovo odpojí od svojich partnerov. Táto emocionálna práca je nevyhnutná, no veľmi často navonok neviditeľná. V porovnaní s aktívnou prípravou, ktorá má obvykle „hmatateľný“ výsledok, ide o skryté úsilie. Psychická príprava je legitímna forma a súčasť procesu ukončenia násilného vzťahu a zohráva v ňom dôležitú úlohu.
Súčasťou emocionálneho odpútavania od násilného partnera v rámci psychickej prípravy je aj to, že si žena začne predstavovať, aký by bol jej život bez neho, zvažuje výhody a nevýhody ukončenia vzťahu, ako aj samotnú možnosť odchodu od partnera. Táto fáza býva tiež sprevádzaná pocitom, že vzťah sa už skončil a ďalším krokom je odchod.
Tieto vnútorné procesy u žien potvrdila aj štúdia z roku 2015, ktorá zistila, že ženy pociťujú zmenšenie náklonnosti a nárast negatívnych pocitov voči násilníkovi; niektoré už vedeli, že vzťah skončil a cítili menšiu citovú väzbu k partnerovi. Následne si predstavovali svoj život bez násilného partnera. Pred prechodom do fázy aktívneho plánovania ukončenia vzťahu sa od neho naďalej emocionálne vzďaľovali.
Predchádzajúce štúdie založené na štádiách zmeny charakterizovali ženy, ktoré sa pred ukončením násilného vzťahu aktívne nepripravujú (napr. nezhromažďujú zdroje), ako tie, ktoré úplne preskočili štádium prípravy. Lenže ženy, ktoré sa pripravujú „len“ psychicky, v skutočnosti tiež absolvujú prípravu tým, že sa vnútorne pripravujú na ukončenie vzťahu.
Po psychickej príprave sa ženy buď zapoja do aktívnej prípravy, v rámci ktorej zhromažďujú materiálne a sociálne zdroje, alebo rovno odídu bez použitia akýchkoľvek stratégií aktívnej prípravy.
Deti ako faktor pri rozhodovaní o ukončení násilného vzťahu
Prítomnosť detí a ich počet a vek majú významný vplyv na to, ako sa ich matky pripravujú na ukončenie násilného vzťahu. Americká štúdia z roku 2017 zistila nápadný rozdiel medzi skupinami žien – matiek, ktoré sa zapájajú len do psychickej prípravy, a tými, ktoré sa zapájajú aj do aktívnej prípravy. Vysvetlenie rozdielu môže spočívať v tom, že ženy, ktoré sa zapájajú aj do aktívnej prípravy, majú skôr staršie deti než ženy zapojené len do psychickej prípravy. Jedna zo žien, ktoré sa aktívne pripravovali na ukončenie vzťahu s násilným partnerom, poskytla možné vysvetlenie tejto tendencie:
S pribúdajúcim vekom detí to bolo ťažšie, pretože som musela brať do úvahy, čo si myslia a čo sú ochotné urobiť, ako to všetko zvládnem.
Štyridsaťdvaročná matka troch detí, ktorá vynechala aktívnu prípravu, predpokladala, že je naliehavejšie rýchlo vziať z násilníckeho prostredia mladšie deti, čo narúša možnosť pripraviť sa:
Keď ide o deti...Vždy môžete získať svoje materiálne veci, ale nikdy nemôžete získať rozvoj tohto dieťaťa. Čím viac násilia a zneužívania sa bude diať pred našimi deťmi, tým viac bude ich budúcnosť zničená... Aj keď si to ako dospelí nechceme priznať, deti sa učia z toho, čo vidia.
Existujú však aj iné štúdie, ktoré zistili opačný vplyv veku detí na prípravu žien na ukončenie násilného vzťahu. Štúdia z roku 2016 uvádza, že matky so staršími deťmi odchádzali bez toho, aby sa zapojili do aktívnej prípravy, častejšie ako matky s mladšími deťmi. Vysvetľovalo sa to možnosťou, že matky s menšími deťmi majú pri odchode väčšiu formálnu podporu (napr. sociálne pracovníčky alebo poradkyne a právničky/právnici pomáhajúci ženám zažívajúcim násilie).
Zistenia štúdie z roku 2017 však na rozdiel od štúdie z roku 2016 uvádzajú, že závislosť mladších detí od matiek môže spôsobiť, že aktívna príprava môže byť príliš náročná, prípadne si aj môže vyžiadať rýchlejší a spontánnejší odchod. Naopak, s rastúcou nezávislosťou detí musia matky brať do úvahy nielen fyzické potreby a preferencie detí (napr. oblečenie, jedlo, prístrešie), ale aj ich sociálne potreby mimo rodiny (napr. prístup k rovesníkom a škole), čo môže zvyšovať potrebu aktívneho plánovania.
Nie všetky ženy majú čas, príležitosti alebo rovnaký prístup k zdrojom na aktívnu prípravu. Skutočnosť, že sa ženy nezamerajú na zhromažďovanie materiálnych a sociálnych zdrojov, však neznamená absenciu plánovania. V ALEJI rešpektujeme osobitosť každej ženy a jej situácie, pričom rovnako uznávame dôležitosť psychickej práce, ako aj aktívnych krokov, ktoré ženy robia v súvislosti s prípravou na ukončenie násilného vzťahu.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
Bermea, A. M., Khaw, L., Hardesty, J. L., Rosenbloom, L., Salerno, C. 2020. Mental and Active Preparation: Examining Variations in Women’s Processes of Preparing to Leave Abusive Relationships. Journal of Interpersonal Violence, 35(3–4): 988–1011.
Chang, J. C., Dado, D., Ashton, S., Hawker, L., Cluss, P. A., Buranovsky, R., Scholle, S. H. 2006. Understanding behavior change for women experiencing intimate partner violence: Mapping the ups and downs using the stages of change. Patient Education and Counseling, 62, 330–339.
Keeling, J., Smith, D., Fisher, C. 2016. A qualitative study exploring midlife women’s stages of change from domestic violence towards freedom. BMC Women’s Health, 16, Article 13.
Murray, C. E., Horton, G. E., Johnson, C. H., Notestine, L., Garr, B., Pow, A. M., Flasch, P., Doom, E. 2015. Domestic violence service providers’ perceptions of safety planning: A focus group study. Journal of Family Violence, 30, 381.
Wood, L. 2015. Hoping, empowering, strengthening: Theories used in intimate partner violence advocacy. Journal of Women and Social Work, 30, 286–301.
