Počas aktívnej prípravy sa ženy usilujú zaistiť zdroje, ktoré im umožnia použiť čo najúčinnejšie stratégie pri samotnom odchode zo vzťahu, ako aj pre život v bezpečí po ňom.
Stratégie aktívnej prípravy zahŕňajú napríklad:
zhromažďovanie finančných zdrojov (napr. šetrenie peňazí),
hľadanie práce alebo návrat do práce,
hľadanie pomoci u rodiny a priateľskom okruhu,
šetrenie peňazí,
vytvorenie bezpečnostného plánu odchodu,
úschovu dôležitých dokumentov,
obstaranie bezpečného miesta, kam môžu ísť po odchode.
Niekoľko príkladov toho, ako sa ženy aktívne pripravujú na odchod, prezentuje napríklad americká štúdia, v ktorej autori konštatujú, že prechod k otvorenejšiemu typu prípravy mohol byť uľahčený aj tým, že – ako ženy uvádzali, boli čoraz väčšmi unavené z násilia a zneužívania, čím sa zmenšila ich citová väzba na násilníka.
31-ročná žena opisovala, čo v tejto fáze robila:
Každý deň, keď bol preč, som zavolala svojej najlepšej kamarátke a hovorila som jej: „Vieš, už ma to nebaví. Som z toho unavená. Čo budem robiť?“ ... Niekedy som mu povedala, že idem k mame, hoci v skutočnosti som si hľadala bývanie. Zaplatila som zálohu, vybavila nájomnú zmluvu a všetko... a jedného dňa som si jednoducho zbalila všetky veci a odišla som.
49-ročná žena opísala, ako si uvedomila, že už vo vzťahu nevydrží a musí nájsť nejaké riešenie situácie:
Snažila som niečo vymyslieť pre prípad, že... Vyberala som peniaze a schovávala som si ich do vankúšov na gauči. Len pre prípad. Nevedela som, kedy odídem, ale vedela som, že sa to nezlepší.
Iná žena sa rozhodla odísť po mesiacoch psychickej prípravy:
V tú noc urobil hrozné veci. Ale pomyslela som si, že keď nič nepoviem, budem žiť. Pretože jediné, čo som chcela, bolo žiť, kým nevyjde slnko. Len som si dala záležať na tom, aby som v tú noc nespala, a keď zaspal, mala som všetko v taške, nejaké papiere, kreditnú kartu, zubné kefky... a spodnú bielizeň. Potom som na druhý deň ráno vstala, akoby som sa chystala do práce, pripravila som chlapcov... odviezla som ich k švagrinej, ktorá ich nechala u seba, kým po nich neprišiel školský autobus. Išla som na vlakovú stanicu a čakala som na priateľku, ktorú som poprosila, aby po mňa prišla. A keď prišla, išli sme vyzdvihnúť chlapcov zo školy, išli sme do banky a odišli sme.
Ďalšia žena sa po istom čase psychickej prípravy dohodla so svojím zamestnávateľom na veciach týkajúcich sa práce už niekoľko mesiacov predtým, ako definitívne fyzicky opustila svojho partnera:
Požiadala som v práci: „Môžete mi, prosím, posielať šek na iné miesto?“ A oni povedali: „Áno, môžeme.“ ... Takže potom som mohla odísť, pretože som mala trochu viac slobody. A s tou slobodou to fungovalo, pretože môžem robiť svoju prácu na inom mieste. A nielen to, urobila som ešte niečo iné. Pripravila som si časť práce dopredu, pretože každý týždeň musím urobiť určité úlohy. Pracovala som ako blázon, aby som si nadpracovala niekoľko mesiacov dopredu, nech potom nemusím pár mesiacov nič robiť.
Takmer všetky ženy v uvedenej štúdii – bez ohľadu na to, či sa aktívne pripravovali alebo nie – počas trvania vzťahu minimálne raz alebo opakovane od partnera odišli a následne sa vrátili. Po návrate sa opäť začali buď psychicky, alebo aj aktívne pripravovať na ukončenie vzťahu.
25-ročná matka dvoch detí opísala túto fázu až po definitívny odchod nasledovne:
Prvé tri razy som sa cítila hrozne. Potom som sa k nemu do poldruha mesiaca, dvoch mesiacov vrátila. Potom štvrtýkrát a piatykrát. Piatykrát som sa vrátila, lebo som chcela, aby sme Vianoce prežili ako rodina, kým ho opustím. V čase od novembra do januára som mala všetko naplánované. Jednoducho som si myslela, že sa to stane. Dám mu ešte jednu šancu. Ak na mňa siahne ešte raz, okamžite odídem. Dvadsiateho ôsmeho januára na mňa vztiahol ruku, v tú noc som odišla.
Napriek desaťročiam feministických snáh v oblasti vzdelávania a zlepšeniu reakcií na partnerské násilie, postoje verejnosti naďalej odrážajú skreslené, nesprávne vnímanie skúseností žien s násilím. Mnohí ľudia pripisujú vinu ženám a čudujú sa, prečo z násilných vzťahov proste neodídu. Ak žena neukončí násilný vzťah okamžite po tom, ako jej to okolie alebo odborníci poradia, niektorí ľudia sú zaskočení (či zúfalí) a nechápu, prečo žena zotrváva v takej situácii.
Počas procesu ukončovania vzťahu sa ženy pravdepodobne niekoľkokrát vrátia k násilnému a zneužívajúcemu partnerovi, kým napokon vzťah definitívne neukončia. Počas týchto období odchodov a návratov, keď sa správanie žien môže javiť ako pasívne, pravdepodobne uskutočňujú dôležité kroky na ukončenie násilia vo svojom živote. Napriek všetkému väčšina žien násilné vzťahy ukončí, aktívne hľadá pomoc a zapája sa ochranných stratégií, ktoré ich spolu s deťmi udržia v bezpečí.
Aj keď niektoré ženy odídu pri prvých signáloch násilia, mnoho žien zostáva vo vzťahoch po dlhý čas. Väčšina žien, ktoré odídu, tak urobia po niekoľkých rokoch eskalujúceho vážneho násilia. Ak sa do týchto vzťahov vrátia (aj keď len dočasne), často ide o dôsledok spoločenského tlaku, ekonomickej závislosti, nemožnosti postarať sa o deti, stigmy a nedostatku sociálnej podpory.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
Bell, M. E., Goodman, L. A., Dutton, M. A. 2007. The dynamics of staying and leaving: Implications for battered women’s emotional well-being and experiences of violence at the end of a year. Journal of Family Violence, 22(6): 413–428.
Bermea, A. M., Khaw, L., Hardesty, J. L., Rosenbloom, L., Salerno, C. 2020. Mental and active preparation: examining variations in women’s processes of preparing to leave abusive relationships. Journal of Interpersonal Violence, 35(3–4): 988–1011.
Brown,. 1997. Working toward freedom from violence: The process of change in battered women. Violence Against Women, 3(5): 5–26.
Lacey, K. K., Saunders, D. G., Zhang, L. 2011. A comparison of women of color and non-Hispanic White women on factors related to leaving a violent relationship. Journal of Interpersonal Violence, 26(5):1036–1055.
Murray, C. E., Crowe, A., Flasch, P. 2015. Turning points: Critical incidents prompting survivors to begin the process of terminating abusive relationships. The Family Journal: Counseling and Therapy for Couples and Families, 23(3): 228–238.
Peled, E., Eisikovits, Z., Enosh, G., Winstok, Z. 2000. Choice and empowerment for battered women who stay: Toward a constructivist model. Social Work, 45(1): 9–25.
Pinnewala, P. 2009. Good Women, Martyrs, and Survivors: A theoretical framework for South Asian women’s responses to partner violence. Violence Against Women, 15(1): 81-105.
Bình luận