Nebezpečné prenasledovanie je vždy stalkingom, no nie každý stalking napĺňa skutkovú podstatu nebezpečného prenasledovania podľa Trestného zákona.
Výraz „stalking“ prebraný z angličtiny je najbližším označením trestného činu nebezpečného prenasledovania. Tento trestný čin je zakotvený v ustanovení § 360a Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. O stalkingu hovoríme ako o „najbližšom“ výraze preto, že stalking a nebezpečné prenasledovanie sú dva rozdielne pojmy, ktoré z hľadiska zákona nemožno zamieňať, nejde teda o synonymá. Stalking chápeme ako širší pojem, pod ktorý spadá aj trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré má však užšie vymedzenie.
K naplneniu skutkovej podstaty nebezpečného prenasledovania dochádza v prípade, keď
páchateľ dlhodobo prenasleduje inú osobu, vyhráža sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou – či už jej, alebo blízkej osobe;
páchateľ prenasledovanú osobu kontaktuje proti jej vôli prostredníctvom niekoho tretieho alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo iným spôsobom;
páchateľ zneužije osobné údaje prenasledovanej osoby na účel získania osobného či iného kontaktu alebo
obmedzuje obvyklý spôsob života prenasledovanej osoby iným konaním.
Pre posudzovanie trestnosti je dôležitá tiež otázka, či spomínané spôsoby páchateľovho konania v prenasledovanej žene vzbudzujú,
buď dôvodnú obavu o vlastný život či zdravie,
alebo obavu o život či zdravie blízkej osoby,
alebo podstatným spôsobom zhoršujú kvalitu jej života.
Naša organizácia ALEJ, ako aj iné organizácie, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, charakterizujú stalking – aj kyberstalking – ako také správanie páchateľa, ktoré v prenasledovanej žene vyvoláva strach, nervozitu a vníma ho ako obťažovanie alebo ohrozenie. Má rôzne podoby, pričom ide vždy o správanie, ktoré si žena neželá, ako napríklad:
opakované sledovanie,
kontaktovanie,
posielanie rôznych vecí,
oslovovanie, zaťahovanie do rozhovoru,
vyhrážanie.
Trestný čin nebezpečného prenasledovania, resp. vo všeobecnosti stalkingu, bol skôr než vo väčšine európskych krajín v polovici 90. rokov zakotvený do právnej úpravy v USA v rámci Violence Against Women Act. Neskôr nasledovali Holandsko, Belgicko a Veľká Británia, potom Rakúsko a Nemecko. Do legislatívy Českej republiky bol zavedený v roku 2010 a do legislatívy Slovenskej republiky v roku 2011 novelou Trestného zákona č. 262/2011 Z. z. Táto vymedzuje, čo nie je nebezpečné prenasledovanie: „ojedinelý skutok páchateľa, i keď zložený z niekoľkých útokov, a skutok nie je sám osebe podstatne závažný“, a preto má byť posúdené ako priestupok. A zároveň ustanovuje: „ak však ide o opakovaný čin páchateľa alebo o pokračovanie v čiastkových útokoch proti tomu istému predmetu útoku aj po riešení prvých z nich v priestupkovom konaní, mal by byť skôr posúdený ako trestný čin.“
Hoci zákon nedefinuje, čo je dlhodobé prenasledovanie, kritérium dlhodobosti je posudzované individuálne a závisí od rozhodnutia a uváženia konkrétneho sudcu či sudkyne, ktorí v predmetnej veci rozhodujú. Medzi jednotlivými útokmi môže byť pritom aj väčší časový odstup – niekoľko mesiacov. No ak by medzi útokmi uplynulo vyše roka, nebude to už chápané ako časová súvislosť skutku, vždy to však závisí od konkrétnych okolností daného prípadu. Okrem fyzického prenasledovania osoby môže stalker na prenasledovanie zneužívať širokú škálu rôznych komunikačných kanálov a prostriedkov. Dnešný svet prináša celý rad možností, ako môže páchateľ ženu sledovať a obťažovať: okrem kontaktovania prostredníctvom listovej pošty, telefonátov a SMS správ môže používať sociálne siete a iné online či mobilné technológie.
V súvislosti s používaním online či iných mobilných technológií hovoríme o kyberstalkingu. Kyberstalking môže spočívať v zasielaní nevhodných alebo vulgárnych vyhrážok prenasledovanej žene, alebo aj v masívnom zasielaní takýchto správ do jej elektronickej schránky s cieľom neustále ju ponižovať. Za kyberstalking môžeme označiť tiež záškodníctvo na počítači prenasledovanej osoby nasadením vírusov a ďalších škodlivých malwarov alebo objednávanie nevyžiadanej pošty na ženino meno a podobne. Takéto kontaktovanie je kyberstalkingom vtedy, keď prebieha proti vôli prenasledovanej osoby, ktorá dala svoj nesúhlas páchateľovi jasne najavo.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu webovú stránku www.alej.eu.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Comentarios