Muži, ktorí zneužívajú svoje partnerky alebo bývalé partnerky a sú voči nim násilní, majú nezriedka jasno v tom, prečo si „ich“ ženy takéto správanie zaslúžili.
Títo muži celkovo veľmi neradi hovoria o svojom správaní a jeho dôsledkoch. Ak už o ňom hovoria, tak obvykle ponúkajú skrátené výpovede o násilí. Zdôrazňujú, ako sa správala žena či iné osoby a zmenšujú alebo úplne vylučujú vlastnú vinu. Svoje správanie ospravedlňujú „frustráciou“ a „stratou kontroly v opitosti“, popierajú, že by sa dopustili násilia. Tvrdia, že ženy násilie a jeho dôsledky zveličujú. Napriek tomu, že hovoria o „strate kontroly“, súčasne uvádzajú jasné ciele použitia násilia: ženu umlčať, potrestať ju za „niečo, čo urobila zle“ – napríklad za to, že nesplnila ich predstavy o „dobrej manželke“, „udeliť jej lekciu“, zastrašiť ju, aby sa správala tak, ako násilník požaduje. Násilie je účelové a zamerané na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Násilní muži paradoxne považujú svoje správanie za nekontrolovateľné a racionálne súčasne. Podľa nich sú za násilie zodpovedné ženy, pretože nenapĺňajú ich predstavu o tom, aká by mala partnerka byť. Násilie považujú za primerané potrestanie „neposlušnosti“. Ženu vnímajú ako svoje „vlastníctvo“, resp. „sexuálne vlastníctvo“.
Násilní muži majú veľkú potrebu kontroly. Násilie používajú na presadenie vlastného morálneho poriadku a na potrestanie domnelých prehreškov voči nemu. Zo svojho pohľadu sa často považujú za vykonávateľov noriem, ktorí vyznávajú „tradičné/skutočné hodnoty“, ako je posvätnosť manželstva, rodiny a materstva. Násilie považujú za prijateľné, ak sa ženy „vymykajú“ ich predstavám o vhodnom správaní manželky, matky alebo domácej panej. Cítia sa oprávnení používať násilie na presadenie svojej vôle, vystupujú ako sudcovia, porotcovia a vykonávatelia svojich rigidných predstáv o „správnej žene“ a so svojou partnerkou zaobchádzajú ako so znehodnoteným objektom.
Ženy, ktoré prežili násilie, potvrdzujú, že si od páchateľov vypočuli množstvo „smutných príbehov“ o ich minulosti. Páchatelia majú veľmi silnú tendenciu rekonštruovať svoj životopis tak, aby vytvorili dojem „pochmúrnej minulosti“, ktorá „vysvetľuje“, resp. „ospravedlňuje“ ich deviantné správanie.
Techniky neutralizácie pri vysvetľovaní a ospravedlňovaní násilia
Vysvetľovanie vlastného násilného správania zo strany mužov pozostáva z dvoch kategórií: ospravedlnenia a zdôvodnenia. Keď páchateľ ospravedlňuje svoje správanie, na jednej strane priznáva, že jeho čin bol zlý a nesprávny, ale súčasne za neho odmieta prevziať zodpovednosť. Pokúša sa presvedčiť ženu alebo iných ľudí, že jeho konanie bolo za daných okolností prípustné alebo nevyhnutné. Svoje ospravedlnenia prispôsobuje konkrétnemu publiku, nie každé publikum totiž bez všetkého prijíma jeho ospravedlnenia a výhovorky. Niekedy zvolí skrúšený a ospravedlňujúci tón, inokedy chladný a bez emócií. Páchateľ sa snaží vytvoriť špecifickú situačnú identitu, u ktorej predpokladá väčšie šance, že ju publikum prijme. Napríklad vrah partnerky sa môže prezentovať ako „rozumný“ muž, ktorého konanie „nerozumnej“ ženy „dohnalo k takémuto činu“.
Ľudia, ktorí sa sami nikdy nestretli s násilím v intímnom vzťahu, sa často čudujú, aké ťažké je pre ženu dokázať násilie zo strany partnera a ako ďaleko je páchateľ schopný zájsť pri popieraní svojej zodpovednosti, aj keď rovno pred ním sedia jeho žena a deti s očividnými zraneniami či inou ujmou, ktoré im spôsobil. Možno je to jasnejšie, keď sa pozrieme na to, akým absurdným spôsobom sú schopní sa obhajovať aj vrahovia svojich partneriek/manželiek, pričom nehovoríme len o popieraní zodpovednosti za vraždu, ale o popieraní, že sa vražda vôbec stala a o obviňovaní obete z vraždy. Nie je nič výnimočné, že vrah v momente, keď musí čeliť následkom svojho činu, začne obeť obviňovať z toho, že to zavinila ona. Potom nás už neprekvapí ani to, ako ďaleko sú schopní zájsť páchatelia pri ospravedlňovaní svojho násilného správania, ktoré nemalo za následok smrť ženy.
Viac o Ako násilníci ospravedlňujú svoje konanie pozri Časť 2.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
Adams, D. 2007. Why do they kill: Men who murder their intimate partners. Nashville, TN: Vanderbilt University Press.
Borochowitz, D. Y. 2008. The taming of the shrew: Batterers’ constructions of their wives’ narratives. Violence Against Women, 14(10):1166–1180.
Daly, M., Wilson, M. 1988. Homicide: Foundations of Human Behavior. Routledge.
Dobash, R. E., Dobash, R. 1979. Violence against Wives: A Case against the Patriarchy. Macmillan.
Dobash, R. P., Dobash, R. E., Cavanagh, K., Lewis, R. 1998. Separate and intersecting realities: A comparison of men’s and women’s accounts of violence against women. Violence Against Women, 4, 383–414.
Dobash, R. E., Dobash, R. P., Cavanagh, K., Lewis, R. 2000. Changing violent men. Thousand Oaks, CA: SAGE.
Dobash, R. E., Dobash, R. P. 2011. What Were They Thinking? Men Who Murder an Intimate Partner. Violence Against Women 17(1): 111–134.
Scott, M., Lyman, S. M. 1968. Accounts. American Sociological Review, 33, 46–62.