top of page

Ako násilníci vysvetľujú, ospravedlňujú a popierajú svoje konanie (Časť 2.)

Ak sú usvedčení vrahovia bez problémov schopní popierať, že zavraždili svoju partnerku alebo že k vražde vôbec došlo, nemožno sa čudovať, že popierať iné formy násilia voči ženám a deťom nie je pre páchateľov problém.


Pre ilustráciu uvedieme, ako môže vyzerať úplné popretie vraždy, ako aj zodpovednosti za ňu napriek tomu, že bola páchateľovi dokázaná a bol za ňu odsúdený. Nasledovné citáty sú z výpovedí vrahov partneriek/bývalých partneriek na základe záznamov z psychologických vyšetrení alebo zo súdnych spisov; boli zosumarizované v štúdii, ktorá skúmala prípady 104 mužov odsúdených za vraždu partnerky. Uvádzame ich pre lepšie porozumenie tomu, do akej miery sú páchatelia schopní popierať svoje násilné správanie. Je to niečo, s čím treba vždy počítať.


Úplné popretie vraždy

Nemohol som tomu uveriť. Trvalo mi päť alebo šesť rokov, kým som sa zmieril s tým, že je skutočne mŕtva. Nikdy som totiž v novinách nevidel nič, čo by potvrdzovalo jej smrť, alebo niečo podobné. Vlastne som videla len jeden dokument, kde bolo napísané zomrela.  Trvalo mi roky, kým som prijal, že je skutočne mŕtva.“

Nikdy som si nemyslel, že moja žena zomrela. Myslel som si, že je v hlbokom spánku.“


Autorita a kontrola

Nasledujúce materiály odrážajú predstavy, ktoré násilníci zrejme mali o sebe vo vzťahu k partnerke; napríklad, že muži majú mať kontrolu, autoritu a pod. Ukazujú tiež implicitné predstavy o tom, ako by sa mala partnerka správať a o jej podriadenom postavení voči mužovi, ako aj predstavu, že odchýlky od  očakávaní si zaslúžia alebo dokonca vyžadujú nápravu a trest vrátane použitia násilia. Názory týchto mužov odrážajú ich skreslené predstavy o tom, čo predstavuje „normálny“ vzťah.

Prišla s plnými ústami [hádala sa s ním], tak som jej rozbil prehrávač. Potom som išiel hore a polial jej šaty farbou, aby nemohla ísť von. 

(Zo spisu) Mal tendenciu nadväzovať vzťahy s mladšími ženami, v niektorých prípadoch výrazne mladšími. Vo svojich dvoch manželstvách opisuje potrebu učiť svoje manželky, ako sa majú správať, ako variť, upratovať a viesť domácnosť. Neschopnosť prispôsobiť sa jeho vysokým štandardom zo strany manželiek viedla k … a „vybíjaniu si zlosti na dverách a stenách“. Vyvstáva tu obraz muža, ktorý cíti veľkú potrebu kontrolovať svoje partnerky a veľmi pravdepodobne aj svoje deti. Popiera notorické zneužívanie alkoholu a bežné používanie domáceho násilia na presadenie svojej vôle voči rodine. V rozhovore sa prezentoval ako šarmantný muž, zdvorilý, ochotný spolupracovať. Zdá sa však, že je to rigidný muž s malou schopnosťou flexibility vo vzťahoch so ženami, muž, ktorý má potrebu kontrolovať ich konanie a správanie v domácom prostredí aj mimo neho.

Podľa skorších správ môže jeho konanie súvisieť s pokusom vyvinúť na dotknuté ženy emocionálny tlak. Popiera, že by vo svojich vzťahoch používal násilie, ale priznáva, že sa snažil získať kontrolu vyvolávaním strachu. Sám uvádza, že ženy označuje za „kurvy“ a „princezné“ a že uprednostňuje vzťahy so ženami, ktoré sú menej intelektovo zdatné ako on sám.


Žiarlivosť, odcudzenie a odlúčenie

V prípade vrážd žien partnermi alebo bývalými partnermi/manželmi majú osobitný význam otázky majetníckeho vzťahu, žiarlivosti, odcudzenia a odlúčenia. Keď dôjde k vražde, môže byť kombinácia faktorov obzvlášť významná. 

Obžalovaný bol žiarlivosťou posadnutý muž. V prvých rokoch neoprávnene obviňoval svoju manželku z nevery. Dokonca v posledných rokoch si vynútil, že dve z jeho dospelých detí sa podrobili testom DNA, aby sa preukázalo, že nie je ich otcom. Testy dokázali, že ním je. Naďalej hľadá dôkazy o nevere svojej manželky. 

Hoci obžalovaný a zosnulá boli rozvedení a žili oddelene, posadnuto žiarlil na vzťahy zosnulej s inými mužmi. Práve táto žiarlivosť bola dôvodom vraždy. 

Je schopný násilia a nemá žiadne zábrany útočiť na ženy. 

Keď obvineného ženy opúšťajú, je zjavne pripravený zájsť až do krajnosti, aby sa pomstil. 

Začal byť čoraz žiarlivejší a neustále ju nahováral, aby sa k nemu vrátila. Začal byť taký nepríjemný, že považovala za potrebné opustiť svoj domov a vrátiť sa k rodičom. Odmietal sa jej vzdať a zjavne ho trápilo, že sa bývalá manželka stretáva s iným mužom.

Najviac ho trápila predstava, že jeho bývalá partnerka má sexuálny vzťah s iným mužom.

Ako sa vzťah vyvíjal, zverila sa priateľom, že je čoraz majetníckejší a že uvažuje o ukončení vzťahu.  Napätie rástlo a obeť sa vzťah pokúšala ukončiť. Priateľom povedala o čudných telefonátoch, keď bol volajúci ticho, bola presvedčená, že to bol obvinený. Ten sa rozhodol, čo urobí so ženou, ktorá už nechcela jeho pozornosť – mala zomrieť.

Ak ju nemôžem mať ja, nemôže ju mať nikto. Ak sa jej priateľ priblíži k deťom, pôjdem k jeho domu a podpálim ho. Ak tam tí dvaja nebudú, budem ich hľadať po celom meste a prepichnem ju nožom. 


Popieranie zodpovednosti a obviňovanie obete

V literatúre o mužoch, ktorí používajú násilie voči ženám, sa zdôrazňuje, že často popierajú násilie, minimalizujú jeho závažnosť a používajú rôzne ospravedlnenia a výhovorky vrátane obviňovania obete z použitia násilia a prenášania zodpovednosti napríklad na alkohol. Páchatelia ospravedlňujú používanie násilia a popierajú zodpovednosť za jeho používanie.

Naďalej tvrdí, že smrť bola nehoda – spadla mu na nôž. 


Obviňovanie obete 

Posledná vec, ktorú v rozhovore povedal, bola, že si myslí, že sa to všetko stalo, pretože „som mal pocit, že si ženy zaslúžia dostať lekciu“. 

Obvinil som ju, že som nemal erekciu. V minulosti som mal záchvaty impotencie, nie však s ňou. Ale určite som ju obviňoval z toho, že som nedosiahol erekciu, keď som s ňou vliezol do postele … To bol jeden z dôvodov, prečo som ju udrel... 

Pohádali sa kvôli jej novému vzťahu a neochote vrátiť sa k nemu, rozzúril sa. Udrel ju do tváre. Vo svojej výpovedi mi tvrdil, že nevie, či ju zabil on, alebo sa zabila sama [bola uškrtená]. Povedal, že jej správanie to bolo „priveľa na to, aby sa s tým chorý človek zmieril“. 

Z uvedených výpovedí je zrejmé, ako páchatelia rozdeľujú svoje ja na jednu stranu, ktorá je vinná, a na druhú stranu, ktorá je oddelená od činu. Hľadajú v tom ospravedlnenie namiesto toho, aby prijali zodpovednosť za svoje násilné konanie a uznali, že bolo nesprávne, škodlivé a neospravedlniteľné. Ospravedlnenie ako také by znamenalo vystavenie sa oprávnenej odplate. Páchatelia sa pokúšajú vyhnúť tomuto bolestivému procesu využívaním rôznych taktík. Medzi ne patria: mlčanie, popieranie obvinení, spochybňovanie platnosti faktov alebo interpretácií, spochybňovanie motívov tretích strán a snaha úplne sa vyhnúť diskusii o delikventnom správaní. Niektorí páchatelia odmietania zodpovednosti.

Zrelý dospelý človek je schopný zmysluplnej sebakritiky a zaujíma sa o nepriaznivé účinky svojho správania na iných. Je empatický, sebakritický a schopný zvážiť reakcie druhých. Zatiaľ čo odsúdeniahodné, antisociálne a škodlivé správanie vychádza z odlišného morálneho uvažovania, ktoré je založené na nerozvinutej empatii, rôznych presvedčeniach a kultúrnych, rodových stereotypoch, ktoré umožňujú „rozumným“ ľuďom konať násilne. 


Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778  alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com

Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.


VYKROČTE DO BEZPEČIA


Použitá literatúra


Adams, D. 2007. Why do they kill: Men who murder their intimate partners. Nashville, TN: Vanderbilt University Press.


Bandura, A. 1991. Social cognitive theory of moral thought and action. In W. M. Kurtines & J. L. Gewirtz (eds.), Handbook of moral behavior and development, 45–103. Hillsdale, NJ: Lawrence Erlbaum.


Dobash, R. E., Dobash, R. P., Cavanagh, K., Medina-Ariza, J. 2007. Lethal and non-lethal violence  against  an  intimate  female  partner:  Comparing  male  murderers  with  non-lethal abusers. Violence Against Women, 13, 329–353.


Dobash, R. E., Dobash, R. P., Cavanagh, K. 2009. “Out of the blue”: Men who murder an intimate partner. Feminist Criminology, 4, 194–225.


Dobash, R. E., Dobash, R. P. 2011. What Were They Thinking? Men Who Murder an Intimate Partner. Violence Against Women 17(1):111–134. 


Goffman, E. 1971. Relations in public: Microstudies of the public order. Routledge.


Tavuchs, N. 1991. Mea culpa: A  sociology  of  apology  and  reconciliation. Stanford, CA: Stanford University Press.

Comments

Couldn’t Load Comments
It looks like there was a technical problem. Try reconnecting or refreshing the page.
  • Instagram
  • Facebook
  • YouTube
bottom of page