Z výskumu a poradenských skúseností.
Ako vyplýva z výsledkov najnovšieho výskumu rodovo podmieneného násilia na Slovensku, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny, zažilo počas svojho života sexuálne násilie v rámci partnerského vzťahu 14,2 % žien. Znásilnenie vo vzťahu prežilo 11,8 % žien. Najväčší podiel na sexuálnom násilí vo vzťahu predstavoval nechcený sexuálny styk, ku ktorému boli ženy prinútené, pretože sa báli následkov jeho odmietnutia: 9,3 % žien z respondentiek, ktoré počas svojho života mali alebo majú partnera/partnerku.
Pri pohľade na tieto zistenia z perspektívy poradenskej praxe je na mieste sa domnievať sa, že zistené čísla môžu byť v skutočnosti vyššie a že mnohé ženy, ktoré zažijú či opakovane zažívajú sexuálne násilie zo strany partnera, ostávajú so svojou skúsenosťou samy, bez adekvátnej pomoci a podpory.
V poradenskej praxi často stretávame ženy, ktoré zažívajú rôzne podoby násilia zo strany partnera, pričom sexuálne násilie je len jednou z nich. Zvyčajne sa vyskytuje spolu s fyzickým či psychickým násilím, ale aj inými formami násilia. Sexuálny nátlak zo strany partnera alebo bývalého partnera máva rôznu intenzitu a závažnosť a jeho prejavy môžu byť neverbálne, napríklad v podobe gesta či pohľadu, verbálne aj fyzické.
Ženy zvyčajne vyhľadávajú podporu primárne preto, že v intímnom vzťahu zažívajú iné formy násilia ako sexuálne násilie. Súčasne z výskumu násilia v tínedžerských partnerských vzťahoch vieme, že už mladé dievčatá najmenej hovoria práve o skúsenostiach so sexuálnym násilím.
Dôvodov je iste viacero, no jedným z nich je aj skutočnosť, že v rámci partnerských vzťahov môže byť sexuálne násilie ťažšie identifikovateľné a rozpoznané. Súčasne – aj vzhľadom na citlivosť témy – môžu mať ženy tendenciu tieto skúsenosti minimalizovať. Často to je v súlade s taktikou násilníka, ktorého cieľom je vytvárať dojem, že o nič nejde, že to, čo sa deje, je normálne, prípadne, že je to vina alebo problém ženy samotnej. Vytváranie takéhoto obrazu funguje ako nástroj na umlčiavanie žien, ktoré zažili sexuálne násilie.
Zároveň môže byť vnútorné minimalizovanie sexuálneho násilia niekedy zo strany žien zámerné a slúžiť aj ako stratégia na zaistenie si bezpečia a udržania pocitu istej miery kontroly v náročnej situácii. Podriadením sa nátlaku zo strany partnera dokážu totiž dočasne pre seba a svoje deti aspoň na nejaký čas zvýšiť šance na relatívny pokoj a bezpečie, resp. do istej miery manažovať násilie.
V súlade s cieľmi páchateľa ide ruka v ruke celkové nastavenie spoločnosti. Sexuálne násilie je stále vysoko tabuizovaná téma. Tento stav posilňujú okrem iného aj pretrvávajúce spoločenské mýty o tom, že partner má právo či nárok na telo svojej partnerky a tiež stereotypné prezentovanie sexu v manželstve/partnerstve ako akejsi „povinnosti“ zo strany ženy, spolu s varením, upratovaním a podobne. Takéto hlboko zakorenené presvedčenia bránia ženám či ich okoliu rozoznať, že ide o sexuálne násilie, pomenovať problém, ako aj správne vyhodnotiť jeho závažnosť, čím podporujú izoláciu žien a sťažujú možnosti vyhľadania pomoci a zastavenia násilia.
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém stalkingu a kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911 417 778 alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com.
Navštívte aj naše webové stránky www.alej.eu a www.vykroctedobezpecia.sk.
VYKROČTE DO BEZPEČIA
Použitá literatúra
Gerbery, D., Výskum rodovo podmieneného násilia na ženách 2023: základné zistenia, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2023, s. 20. Tento výskum realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Eurostatom na vzorke 5000 žien vo veku 18 až 74 rokov a zahŕňal aj iné ako heterosexuálne vzťahy.
Očenášová, Z., Karkošková, S., Fico, M., Násilie v tínedžerských partnerských vzťahoch, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2023.
Comments